Prinášame Vám návrhy, podnety a závery, zhrnuté v rámci VI. ročníka konferencie ŠPORT a PRÁVO 2017, ktorá sa konala v konferenčných priestoroch hotela Aquacity v Poprade v dňoch 12. - 13. októbra 2017.

Prinášame Vám text zásadnej pripomienky, ktorú uplatnila UčPS k nelegislatívnemu materiálu, ktorý má byť predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky s názvom "Návrhu na uvoľnenie finančných prostriedkov zo zdrojov kapitoly Všeobecná pokladničná správa na rozvoj regionálnej športovej infraštruktúry v Slovenskej republike". Materiál je vedený na SLOV-Lexe pod č. LP/2019/616.

Okrem UčPS uplatnili zásadné pripomienky aj Ministerstvo financií SR a Generálna prokuratúra SR.
Znenie všetkých pripomienok uplatnených k materiálu si môžete prečítať TU

Návrh pripravovala takmer rok odborná skupina právnikov (Tomáš Gábriš, Jozef Čorba, Jaroslav Rybanský, Ladislav Križan a Peter Sepeši) v spolupráci so zástupcami futbalového hnutia z amatérskeho i profesionálneho futbalu, ako aj s odbornými pracovníkmi aparátu SFZ a orgánov SFZ.

Manažérom projektu "návrh Stanov SFZ" bol Jozef Malich, predseda legislatívno-právnej komisie SFZ.

Odborným garantom projektu "Novelizácia noriem SFZ" je Peter Sepeši, člen Výkonného výboru SFZ pre legislatívne a organizačné otázky. 

V utorok 3. decembra 2019 by sa malo v Národnej rade SR hlasovať v druhom a treťom čítaní o návrhu novely zákona o športe (parlamentná tlač 1716), ktorú predložili do Národnej rady poslanci za stranu SNS bývalí futbaloví hráči Dušan Tittel a Tibor Jančula, ktorí paradoxne v zahraničí hrávali futbal so statusom zamestnanca.

Návrh však nerieši skutočnú príčinu problému slovenských ligových klubov kolektívnych športov - nedostatok prostriedkov v kluboch najmä zo súkromných zdrojov (chýbajú motivačné opatrenia sľubované v programovom vyhlásení vlády na roky 2016 až 2020), ale rieši iba jeden z viacerých dôsledkov tohto problému.

Takýto návrh vonkoncom však nezabezpečí deklarovanú konkurencieschopnosť slovenských klubov v športovej Európe.

Tento krátky príspevok má za cieľ v krátkosti reagovať na niektoré praktické – aplikačné súvislosti, ktoré autor príspevku v poslednom období zaregistroval vo viacerých športoch a ktoré pramenia z častých otázok kladených pracovnej skupine s obsahom: „čo sa stane ak nebudeme mať zmluvy s profesionálnymi hráčmi v súlade so zákonom o športe, ale pôjdeme v starom režime“. Odpoveď na túto otázku sa paradoxne nedotýka len športových klubov a športovcov, ale aj národných športových zväzov či iných obchodných spoločností, ktoré priamo zodpovedajú za organizáciu súťaží a kvalitu a právnu súladnosť vzťahov, ktoré spadajú pod ich právomoc a pôsobnosť.

Globálny rozmach športového stávkovania v posledných rokoch prináša so sebou mnohé sprievodné javy, ktoré sa môžu podpísať na jednej strane na rozvoji športu, avšak na strane druhej môžu niektoré športové odvetvia výrazne poškodiť. Príkladom pozitívneho vplyvu športového stávkovania na šport je jeho možná participácia na príjmoch do štátneho rozpočtu v jednotlivých krajinách, ktoré môžu byť následne použité priamo na rozvoj športu. Naopak, veľkú hrozbu pre základné morálne hodnoty a princípy športu znamená tzv. „match-fixing“ – vedomá manipulácia výsledkov športových stretnutí, či podujatí, ktorej účelom sú práve príjmy zo stávkovania na tieto športové podujatia. Napriek stúpajúcim vplyvom športového stávkovania, nie je štátna a vo väčšine prípadov ani európska, resp. medzinárodná legislatívna úprava pripravená efektívne využiť jeho pozitívny potenciál, ani čeliť jeho globálnych hrozbám.

Po tom, čo zákon o športe č. 440/2015 Z.z. Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj “ZoŠ”) vstúpil do platnosti a účinnosti od 1.1.2016, vznikne bezpochyby potreba vytvorenia zmlúv, ktoré budú kopírovať zmluvné systémy, ktoré sme zákonom o športe do jednotlivých úrovní výkonu športu na Slovensku zaviedli do života. Bremeno praktickej prípravy týchto zmlúv prirodzene padne na samotné subjekty týchto zmluvných vzťahov - ergo športové organizácie a športovcov. Ako všetci iste vieme, športovcov, ktorí formulujú zmluvné dojednania so športovými organizáciami je zrejme (česť výnimkám) málo, preto podľa môjho názoru vyvstáva potreba podať pomocnú ruku športovým klubom. Nie je to patetický a sugestívny výmysel, výsledok tejto úvahy a celkovej myšlienky môže na konci dňa zjednotiť zmluvné vzťahy v slovenskom športe do jednotnej línie. Dá sa skúsiť naplniť myšlienku “JEDEN ZMLUVNÝ KONCEPT - VŠETKY ZMLUVNÉ TYPY ZÁKONA O ŠPORTE - JEDNOTNÉ SLOVENSKO”? Ak áno, tak ako?